1. Technické údaje:
• Systém objektívov s dvomi šošovkami
(achromatickými) zo skleneného materiálu
• Azimutálna montáž s rovníkovým klinom
(optimalizovaný systém montáže
s ohýbateľnými hriadeľmi)
• Zväčšenie: 45x – 337,5x
• Priemer objektívu: 70 mm
• Ohnisková vzdialenosť: 900 mm
• 3 ks okuláre: K-20 / K-12 / K-4 mm
• Prevratný hranol
• 6 x 25 optický hľadáčik
• 1,5x prevratná šošovka
• Výškovo nastaviteľný hliníkový stavív
2. Možné pozorované objekty:
V nasledujúcich riadkoch sme vyhľadali a objas-
nili niektoré veľmi zaujímavé nebeské telesá a
hviezdokopy. Na príslušných vyobrazeniach na
konci tohto návodu môžeš vidieť, ako budeš
vidieť tieto objekty pomocou svojho teleskopu s
priloženým okulárom pri dobrej viditeľnosti:
Mesiac
Mesiac je jediným prirodzeným satelitom Zeme.
(obr. 19)
Priemer: 3 476 km
Vzdialenosť: cca 384 400 km
Mesiac je známy už od pradávna. Po Slnku je
druhým najžiarivejším objektom na oblohe.
Keďže Mesiac obehne okolo Zeme za jeden me-
siac, neustále sa uhol medzi Zemou, Mesiacom
a Slnkom mení; možno to pozorovať na cykle
mesačných fáz. Medzi dvoma po sebe idúcimi
novmi uplynie 29,5 dní (709 hodín).
Hmlovina Orión (M 42)
M 42 v súhvezdí Orión (obr. 20)
Vzdialenosť: vzdialená od Zeme 1 344 svete-
lných rokov
So vzdialenosťou takmer 1 344 svetelných
rokov je Hmlovina Orión (Messier 42, krátko
M 42) najjasnejšie žiariacou emisnou hmlo-
vinou na oblohe – viditeľná aj voľným okom a
je vďačným objektom pozorovania teleskopmi
všetkých veľkostí, od najmenších terestrických
ďalekohľadov až po najväčšie observatóriá spo-
jené so zemou a Hubblov vesmírny teleskop.
Ide o hlavnú časť obrovského mraku zloženého
z plynného vodíka a prachu, ktorý s viac ako 10
stupňami pokrýva väčšiu časť súhvezdia Orión.
Tento rozsiahly mrak sa rozťahuje na ploche
niekoľkých stoviek svetelných rokov.
Prstencová hmlovina v súhvezdí Lýry (M 57)
M 57 v súhvezdí Lýra (obr. 21)
Vzdialenosť: vzdialená od Zeme 2 412 svete-
lných rokov
Známa Prstencová hmlovina M 57 v súhvezdí
Lýra sa často považuje za prototyp planetárnej
hmloviny; patrí ku klenotom letnej oblohy se-
vernej pologule. Najnovšie výskumy ukázali, že
pravdepodobne ide o prstenec (torus) zložený
zo svetlej žiariacej látky, ktorá obklopuje cen-
trálnu hviezdu (viditeľná je len s väčšími te-
leskopmi) a nie o guľovitú alebo elipsoidnú
plynnú štruktúru. Ak by ste pozorovali Prs-
tencovú hmlovinu z bočnej strany, podobala
by sa na hmlovinu Činka (M 27). Pri tomto
objekte sa pozeráme presne na pól hmloviny.
SK
133