Bresser 70/900 NG Instrucciones De Uso página 133

1. Technické údaje:
• Systém objektívov s dvomi šošovkami
(achromatickými) zo skleneného materiálu
• Azimutálna montáž s rovníkovým klinom
(optimalizovaný systém montáže
s ohýbateľnými hriadeľmi)
• Zväčšenie: 45x – 337,5x
• Priemer objektívu: 70 mm
• Ohnisková vzdialenosť: 900 mm
• 3 ks okuláre: K-20 / K-12 / K-4 mm
• Prevratný hranol
• 6 x 25 optický hľadáčik
• 1,5x prevratná šošovka
• Výškovo nastaviteľný hliníkový stavív
2. Možné pozorované objekty:
V nasledujúcich riadkoch sme vyhľadali a ob-
jasnili niektoré veľmi zaujímavé nebeské telesá
a hviezdokopy. Na príslušných vyobrazeniach
na konci tohto návodu môžeš vidieť, ako budeš
vidieť tieto objekty pomocou svojho teleskopu
s priloženým okulárom pri dobrej viditeľnosti:
Mesiac
Mesiac je jediným prirodzeným satelitom
Zeme. (obr. 19)
Priemer: 3 476 km
Vzdialenosť: cca 384 400 km
Mesiac je známy už od pradávna. Po Slnku
je druhým najžiarivejším objektom na oblohe.
Keďže Mesiac obehne okolo Zeme za jeden
mesiac, neustále sa uhol medzi Zemou, Me-
siacom a Slnkom mení; možno to pozorovať
na cykle mesačných fáz. Medzi dvoma po
sebe idúcimi novmi uplynie 29,5 dní (709 ho-
dín).
Hmlovina Orión (M 42)
M 42 v súhvezdí Orión (obr. 20)
Vzdialenosť: vzdialená od Zeme 1 344 svete-
lných rokov
So vzdialenosťou takmer 1 344 svetelných
rokov je Hmlovina Orión (Messier 42, krátko
M 42) najjasnejšie žiariacou emisnou hmlovi-
nou na oblohe – viditeľná aj voľným okom a
je vďačným objektom pozorovania teleskopmi
všetkých veľkostí, od najmenších terestrických
ďalekohľadov až po najväčšie observatóriá
spojené so zemou a Hubblov vesmírny teles-
kop.
Ide o hlavnú časť obrovského mraku zloženého
z plynného vodíka a prachu, ktorý s viac ako
10 stupňami pokrýva väčšiu časť súhvezdia
Orión. Tento rozsiahly mrak sa rozťahuje na
ploche niekoľkých stoviek svetelných rokov.
Prstencová hmlovina v súhvezdí Lýry (M 57)
M 57 v súhvezdí Lýra (obr. 21)
Vzdialenosť: vzdialená od Zeme 2 412 svete-
lných rokov
Známa Prstencová hmlovina M 57 v súhvezdí
Lýra sa často považuje za prototyp planetár-
nej hmloviny; patrí ku klenotom letnej oblohy
severnej pologule. Najnovšie výskumy ukáza-
li, že pravdepodobne ide o prstenec (torus)
zložený zo svetlej žiariacej látky, ktorá obklopu-
je centrálnu hviezdu (viditeľná je len s väčšími
teleskopmi) a nie o guľovitú alebo elipsoidnú
plynnú štruktúru. Ak by ste pozorovali Prsten-
covú hmlovinu z bočnej strany, podobala by
sa na hmlovinu Činka (M 27). Pri tomto ob-
jekte sa pozeráme presne na pól hmloviny.
SK
133